Keď jeseň hreje
Ľan, vlna, kašmír, rozčítaná kniha a škoricovo-jablkový koláč sú hodnoty, ktoré v týchto dňoch uznávam. Obdobie, keď sa čas spomalí a človeka zaleje túžba po vlnenom svetri a bylinkovomi čaji. S nadšením "jeseňomila" odkladám letné sandálky a s radosťou vítam vlnené plédy. Pridáte sa?
Už sa to stalo pravidlom, že sa Vám začiatkom októbra prihováram s témou prichádzajúcej jesene. Október je pre mňa mesiacom zazimovania, kedy sa nadobro lúčim s letnými šatami a s nadšením vítam všetko, čo jeseň prináša. Tohtoročné leto bolo veľmi dlhé, horúce a plné nezabudnuteľných zážitkov, na ktoré budem spomínať celý život. Mnoho letných aktivít, dovoleniek a výletov ma doslova vyšťavilo. Azda práve preto s radosťou vítam nadchádzajúci čas pokoja, kedy dlhé letné dni vystriedajú ponuré večery. Nastal čas načerpať nové sily.
Čím mi jeseň dodáva energiu? Prím hrá jednoznačne príroda - jej vône, chute a farby. Milujem ju pre všetko to domáce a sezónne, čo prináša. Jabĺčka, slivky, gaštany, tekvicu, hrozno, lahodné vína rodinných vinárstiev, sypané čaje a domáce koláče, ktorých recepty sa dedia z pokolenia na pokolenie. Na svete je mnoho dobrôt, ale nech si vraví kto chce čo chce, babičkinmu škoricovo-slivkovému posúchu a pečenej kačici sa nevyrovná nič!
Jesennú astmosféru u nás doma navodzujem prírodnými materiálmi. V textíliach dominuje vlna, bavlna, ľan a kašmír. V dekoráciách nechýbajú sušené kvety a prírodné vence zavesené na vchodových dverách alebo na stene. Drevené misy, podnosy a lopáriky podčiarkujú chute sezónnych dobrôt. Večernú romantiku navodia sviečky a vonné difuzéry s vôňou pečeného jablka, šťavnatého pomaranču, anízu, škorice, vanilky, muškátového orieška, kardamónu a cédrového dreva. K tomu šálka medovkového čaju a zo sychravého večera je zrazu príjemne trávený čas.
Možno práve pre tieto sezónne skvosty nemám na jeseň chuť nikam cestovať. To najlepšie, čo jeseň ponúka, máme práve TU, doma na Slovensku. Včasné sobotné ráno sadám do auta a vyrážam na hríby do pestrofarebného lesa len pár kilometrov od domu. Cestou z lesa sa zastavím v neďalekých malokarpatských viniciach a v rodinnom vinárstve kúpim kartón lahodného vínka. Podvečer navštívim babičku, oberiem u nej zopár šťavnatých jabĺk a pri bylinkovom čaji a jablkovom pité poklebetíme o novinkách jej dedinského života. Tradične ma zásobí zaváranou repou, kyslými uhorkami a sušenými slivkami a uháňam domov očistiť tú hŕstku hríbov, ktoré skvelo padnú na zajtrajšiu praženicu. La dolce vita!